Divadelné letopisy mesta Cassa, Caschau, Kassa, Košice v súvislostiach dejín (1557 - 1945 - 2015)

Druhé rozšírené vydanie

V prvom vydaní knihy sa autor sústredil na počiatky nemeckého a maďarského divadla v meste (1557 – 1918); na vznik československého štátu a na formovanie základov slovenského profesionálneho divadla v partnerstve s českým divadlom (1918 - 1938). Od stredoveku po rok 1945 sleduje významné udalosti v histórii mesta, ale aj historické premeny v európskom rámci. V historickom a spoločenskom vývine sa kontakty nemeckého, maďarského, českého a slovenského divadla vyrovnávali s viacerými obmedzeniami a problémami. Každé spomedzi nich sledovalo svoje záujmy a vlastné národné priority, ktoré často prevyšovali umelecké ambície. Na tomto stave sa podieľali obyvatelia mesta, ktorí uprednostňovali svoj aktuálny národný status. Na počiatku v rakúsko-uhorskom, po vyrovnaní v uhorskom formáte, no ani v potrianonskej úprave územného usporiadania štátov sa priority vo svojej podstate zásadne nezmenili. V lokálnych pomeroch išlo o to, aby na počiatku dve, neskôr tri národné spoločnosti mohli spoločne využívať divadelný dom v meste s dohodnutým domácim poriadkom. Týmto spôsobom sa formovala multikultúrna koexistencia, nie ako potreba, ale nutnosť.

Autor Divadelných letopisov v ich rozšírenom vydaní na roky 1945 - 2015 rekonštruuje a interpretuje proces profilovania slovenského profesionálneho divadla, jeho udomácnenie sa v meste, ktoré sa vrátilo na geopolitickú mapu predvojnovej ČSR. V podmienkach, aké sa utvárali pre kultúru v Československej republike, bez niekdajších obštrukcií a zápasov o holú existenciu, nastal čas budovať divadlo výlučne v medziach vlastnej autonómie v tých priestoroch, v ktorých sa predtým delili o miesto pod reflektormi tri divadelné kultúry. Teraz divadlo sa namiesto konfrontácie národných azimutov konfrontovalo s vlastnou tvorivou schopnosťou, ale aj s tým, v akom stave zanechal interiér divadla jeho posledný správca.

Autor sleduje sedemdesiat rokov slovenského profesionálneho divadla v troch vývinových fázach podobnou metodikou, akou rekonštruoval predchádzajúcu štvorstoročnú históriu. Autorove reflexie sú paralelne porovnávané hodnoteniami iných kritikov, ktoré sa publikovali vo výročných publikáciách divadla.

Povojnový spoločenský pohyb poznamenali dramaturgickú orientáciu divadla, ale aj vnútorné pohyby v jeho umeleckom organizme, ktorý reagoval na vplyvy a udalosti vyvolané väzbami vyplývajúcimi z impulzov a nariadení dobovej kultúrnej politiky. Týmto zámerom sa napĺňa autorovo rozhodnutie otvoriť trinástu komnatu košického divadla. Ponúka s týmto zámerom možnosť čitateľovi nahliadnuť aj do svojho privátneho trezoru, pozrieť sa na „svet pseudokonkrétnosti ako na šerosvit pravdy a klamu“.

Tento projekt bol financovaný z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.

Recenzie, kritiky

Ak som v prolegomene ku knihe Tibora Ferka o divadelných dejoch Košíc do roku 1945 písal o dedičstve a dedičoch, nemohol som tušiť (možno len dúfať), že sám autor sa stane dedičom. Preniesol si do svojho profesionálneho života divadelného historika dedičstvo, ktoré ho zaviazalo. Odhodlane a húževnato sa k nemu prihlásil a nadviazal na svoje dielo prácou, ktorá sa, logicky – na diachrónnej osi -, mala stať pokračovateľom autorovho výskumu. Kniha, v ktorej mám opäť tú česť byť úvodom, prišla na svet, merané vedeckým časom výskumu, pomerne rýchlo. Nezainteresovaným by sa to tak mohlo zdať. My, ktorí poznáme autora vieme, že tento výskum a hlavne záujem nevznikol po vytlačení posledných strán predošlej knihy. Že Tibor Ferko veľkú časť svojho života bol a je pijavým papierom, ktorý nasáva košické divadelné udalosti veľkými dúškami. V období, ktoré táto kniha sleduje, bol dokonca istý čas priamym účastníkom týchto dejov, a to na najviac objektivity schopnom poste v umeleckej práci divadelníka, podieľajúceho sa na vzniku inscenačného diela – na poste dramaturga.
Mgr. Peter Himič, PhD.

Už vyčerpávajúci prvý diel Ferkových príbehodianí divadla viacjazyčného a dvojkultúrneho mesta Košice upozornil na biele miesta dejín tejto inštitúcie a pokúsil sa ich zmapovať. Druhý diel je o zdanlivo poznanom časopriestore, ale doslova volá po novom preskúmaní diania v divadelníctve Košíc nášho veku. A navyše, Tibor Ferko je nielen účastníkom tohto diania, ale do istej miery aj jeho spolutvorcom. A divadlu jednak pomáhal ako odborný pozorovateľ aj ako kritik, ale ho svojou prítomnosťou dramaturga a interného hodnotiteľa aj spolukreoval. Jeho historikom sa stal až v poslednom čase, keď komponoval túto rozsiahlu a nesporne aj náročnú dejepiseckú skladbu. Ak bol teda autor knihy v prvej časti poctivým výskumníkom alebo aspoň aplikátorom výskumov a pritom aj kritikom niekdajších dejov v divadle, k časti druhej sa nemohol správať ináč ako dokumentarista, ako hrdina úspechov a mučeník za priestupky divadla po celé desaťročia, ale aj ako typický esejista, ktorému napokon predsa len ide o to, aby nás presvedčil, že pravdepodobne je jeho hodnotenie faktov najbližšie k pravde. Ale dávam slovo, aj vám ostatným, vraví Tibor Ferko, ktorí ste spolu so mnou prežívali osudy tohto umeleckého telesa alebo ešte iba vstúpite do tej istej rieky, ako som v nej až po krky ja, že sa nepokúšam o nič než o pravdu.
PhDr. Anton Kret, CSc.

Sedem desaťročí košických divadelných letokruhov. Tie letokruhy v titule lektorského posudku práce Tibora Ferka nepoužil som náhodou. Autor, skúsený novinár, ale aj spisovateľ, dramatik, dramaturg a prekladateľ, v neposlednom rade aj historik, ktorý teóriu a dejiny divadla študoval na Karlovej univerzite v Prahe, práve s pojmom a prímerom letokruhov dômyselne pracuje v priebehu historickej rekapitulácie posledných sedemdesiatich rokov košického profesionálneho divadla. Prímerom letokruhov autor aj končí výsledky svojho bádania a hodnotenia. Sú to významovo presne formulované slová: „Dejiny nemožno selektívne ukladať do škatúľ a izolovane ich skúmať. Aj keď ich vždy nezachytíme v plynulom procese, lebo sa predierajú cez zádrhy, ale vždy sa dejú kontinuálne, kauzálne a nezvratne, ako letokruhy zovreté v obručiach kôr stromov“.Takže proces, kontinuálnosť a kauzálnosť, pojmy z vyššie citovanej vety, charakterizujú tie skúmané a hodnotené roky. V ich priebehu udiali sa okrem iného aj tri radikálne spoločenské otrasy.
PhDr. Milan Polák